Hlavná stránka

 

Končiaci ročník 1980

Končiaci ročník 1997

 

Budova MŠ je umiestnená v pamiatkovej sfére centra mesta Komárno. Bola postavená v roku 1897 za účelom jednotriednej MŠ s bytom. Priestory budovy vždy slúžili deťom predškolského veku. Na budove sa postupne prevádzali prestavby, rekonštrukcie a prístavby. Tiež sa vykonávali pravidelné revízie.

Objekt Materskej školy na Kapitánovej ulici 29 v Komárne stojí na základoch staršej architektúry, ktorej pivničné priestory s točitými schodmi, pruskými klenbami, oblúkmi a výklenkami sú postavené z pálených tehál. Pôvod neidentifikovateľnej sa odhaduje na prelom 18. a 19. storočia až začiatok 19.storocia. Pôvodným vlastníkom pozemkov, na ktorých stála táto stavba, bola reformovaná cirkev, ktorá dala na týchto pozemkoch postaviť byty pre profesorov kolégia reformovanej cirkvi. Už v júni 1896, keď komisia Mestského zastupiteľstva v Komárne na čele s poslancom J. Tátrayom vyberala vhodný objekt pre otvorenie novej mestskej škôlky, rozhodla o kúpe domu so záhradou na Kapitánovej ulici, ktorý bol uvedený pod parcelným číslom 1007/8.

Zakúpený objekt sa nachádzal v blízkosti chlapčenskej i dievčenskej školy ako i materskej školy a jeho záhrada pôvodne slúžila ako lesná škôlka, ktorá bola oplotená tehlovým múrikom.

„Zakrivená" či „krivá ulica", ako ju v minulosti volali obyvatelia Komárna, dostala meno po manželke Štefana Kapitána, ktorá bola jej obyvateľkou. Kapitánova ulica mala aj iných obyvateľov. Napríklad v dome číslo 5 býval Arnold Hech, vášnivý chovateľ holubov. O pár krokov ďalej bol objekt - tzv. Andaház, ktorý mal číslo 14.

Objekt na Kapitánovej ulici 29 bol po kúpe prestavaný, ale na uskutočnenie stavebných prác, ktoré usmerňoval mestský architekt Mikuš Nándor, boli použité len finančné prostriedky, ktoré Mestský úrad v Komárne získal z darov od zámožných občanov mesta a podporných fondov. Pre vytvorenie úplného obrazu o rozsahu stavebných aktivít v Komárne je potrebné poznamenať, že práve v spomínanom období vrcholili zemné a stavebné práce spojené s čistením a ukladaním vodovodného potrubia, ktorým bolo mesto zásobované pitnou vodou. Najdôležitejšou stavbou, ktorá bola realizovaná na konci 19.storocia, bola budova mestskej nemocnice, ktorej výstavba spotrebovala nemálo finančných prostriedkov. Mestská pokladnica síce nebola prázdna, ale už nestačila na financovanie prestavby novej mestskej škôlky. I prestavba objektu zakúpeného v júni 1896 bola zdĺhavá, pretože ešte ani v júni 1897 stavebné práce neboli ukončené. Nová mestská materská škola bola odovzdaná do užívania v septembri 1897. V budove materskej školy bol umiestnený aj byt pre učiteľku. Hračky, oblečenie a stravovanie pre deti financoval popri príspevkoch z mestskej pokladnice i fond Frobel gyennekgarten, ktorý do roku 1912 užíval v prenájme dve miestnosti v objekte dievčenskej školy pre potreby školskej družiny, tzv. Napközi otthon.

V roku 1912 bolo do Kapitánovej ulice zavedené mestské osvetlenie a v ulici boli inštalované plynové Iampy. Počas zemných prác objekt škôlky nebol deštruovaný. Ešte v tom istom roku pozemky, na ktorých sa aj dnes nachádza budova škôlky a záhrada, prešli do vlastníctva slobodného kráľovského mesta Komárno.

V roku 1940 mesto postihla veľká povodeň, ktorá značne poškodila objekty na Ulici Zlatého muža a v mestskej štvrti Bene. Keď' povodeň ustúpila, v meste sa začalo s rekonštrukčnými prácami, ktoré sledovali nielen záchranu povodňou zničených objektov, ale aj výstavbu nových budov v uliciach, v ktorých vyčíňal vodný živel.

V spomínanom období bol objekt Materskej školy na Kapitánovej ulici rozšírený a prestavaný. Počas leteckého náletu na Komárno v roku 1943 bol objekt škôlky deštruovaný a v rokoch 1943 - 1945 bola postavená nová budova materskej škôlky, v ktorej sa v septembri 1945 opäť začalo vyučovať. Od roku 1950 v škôlke bola obnovená celodenná prevádzka. Na krátky čas slúžil objekt škôlky na prevádzku školskej družiny, preto z nej boli deti umiestnené v triedach národnej školy. Zásluhou pani riaditeľky Péciovej sa deti vrátili do svojej škôlky. V 50.rokoch sa učiteľky sťažovali na špinavé a zaolejované podlahy v učebni a v interiérových priestoroch objektu, na neoplotený dvor, na ktorom sa deti hrávali a na jeho neúčelné vybavenie, pretože okrem pieskoviska a starých stromov na ňom nebolo ničoho, s čím by sa deti hrali vo voľnom čase.

V roku 1965 bola realizovaná interiérová prestavba objektu materskej školy a opravy oplotenia. Školský byt bol prestavaný na učebňu a veľká miestnosť triedy predelená múrom na jedáleň a druhú učebňu. Sklad bol prestavaný na miestnosť pre riaditeľku a do objektu škôlky bol zavedený plyn.

V roku 1974 boli v interiéri škôlky uskutočnené menšie úpravy, ktoré súviseli s výmenou a rozšírením dverí, okien, parketovaním podlahy a zavedením ústredného kúrenia. V tom istom roku začala stavba kotolne a o tri roky neskôr dostal celý objekt novú fasádu.

V roku 1984 boli uskutočnené ďalšie úpravy - na objekte škôlky bol rozšírený vchod, odstránený bol starý múr i ohrádka okolo dvora, objekt dostal nové oplotenie.

V súčasnosti je MŠ trojtriedna, s vyučovacím jazykom slovenským, s celodennou prevádzkou. Celodennú starostlivosť poskytujeme deťom od 2,5 do 6 až 7 rokov. MŠ umožňuje deťom aj poldenný pobyt. Budovu tvoria tri triedy, dve šatne, tri hygienické zariadenia, dve chodby, zborovňa, riaditeľňa, jedáleň, sklad UP, kuchyňa so skladom a prípravovňou jedál, terasa, dva dvory a jedna záhradka. Vykurovanie máme vlastné. Budova má vstupnú bránu a zadný východ aj vchod cez veľkú zadnú bránu. Pracovné podmienky sú pomerne vyhovujúce, chýba len izolačka, spálne a šatne pre dospelých. Prezúvareň slúži pre dve triedy, tiež sociálne zariadenia. Malé deti majú svoju prezúvareň , soc. zariadenia a dvor oddelene. Stredné a veľké deti sa spoločne hrávajú na veľkom dvore zo zadnej časti budovy. Dvor je priestranný a ideálny ku hrám počas všetkých ročných období. Má aj domček na odkladanie hračiek.

 

 

Ročníky

Materskej školy

 

2013/2014

2012/2013

2011/2012

2010/2011

2009/2010

2008/2009

2007/2008

2006/2007

2005/2006

2004/2005

2003/2004

2002/2003

2001/2002

2000/2001

1999/2000

1998/1999

1997/1998

1996/1997

1995/1996

1994/1995

1993/1994

1992/1993

1991/1992

1990/1991

1989/1990

1988/1989

1987/1988

1986/1987

1985/1986

1984/1985

1983/1984

1982/1983

1981/1982

1980/1981

1979/1980

1978/1979

1977/1978

1976/1977

1975/1976

1974/1975

1973/1974

1972/1973

1971/1972

1970/1971

1969/1970

1968/1969

1967/1968

1966/1967

1965/1966

1964/1965

1963/1964

1962/1963

1961/1962

1960/1961

1959/1960

1958/1959

1957/1958

1956/1957

1955/1956

1954/1955

1953/1954

1952/1953

1951/1952

1950/1951

1949/1950

1948/1949

1947/1948

1946/1947

1945/1946

1944/1945

1943/1944

1942/1943

1941/1942

1940/1941

1939/1940

1938/1939

1937/1938

1936/1937

1935/1936

1934/1935

1933/1934

1932/1933

1931/1932

1930/1931

1929/1930

1928/1929

1927/1928

1926/1927

1925/1926

1924/1925

1923/1924

1922/1923

1921/1922

1920/1921

1919/1920

1918/1919

1917/1918

1916/1917

1915/1916

1914/1915

1913/1914

1912/1913

1911/1912

1910/1911

1909/1910

1908/1909

1907/1908

1906/1907

1905/1906

1904/1905

1903/1904

1902/1903

1901/1902

1900/1901

1899/1900

1898/1899

1897/1898

LISTUJEME V ŠKOLSKEJ KRONIKE

 

Súťaž časopisu Včielka

 Včielka je obľúbený detský časopis a aj v našej škôlke má svojich verných a zvedavých čitateľov. Ponúka pre deti zábavu i poučenie vo svojich rozprávkach, zaujímavých hrách, receptoch, hlavolamoch, v návodoch pre zhotovenie pekných darčekov pre najbližších, ale aj v súťažiach. Deti z našej škôlky posielali svoje výkresy do redakcie časopisu Včielka, pretože sa chceli svojim kamarátom pochváliť svojou šikovnosťou a dôvtipom. V školskom roku 1980/81 sa desať škôlkarov z Ill. triedy zapojilo do súťaže tohto časopisu. Síce sa nestali jej víťazmi, ale v zápolení si zmerali svoju šikovnosť i odvahu a neúspech ich vôbec neodradil.

 

Karneval

 „Bu-bu-bu": povedalo strašidlo a všetky deti sa vyľakali. V rokoch 1957-63 sa v našej škôlke uskutočnili hlučné karnevaly- plné smiechu a hudby. Keď sa karnevalové masky predstavili, maličkí diváci mali uhádnuť, kto sa skrýva pod maskou. A potom už nič nebránilo deťom a hudobníkom, aby sa začala tancovačka a skvelá zábava.

 

Naše patronátne závody

 Prvým patronátnym závodom našej škôlky bola Okresná vojenská správa. V rokoch 1955-61 sa členovia OVS často zúčastňovali na oslavách zimy, Medzinárodného dna detí a ukončenia školského roka. Deti ich nezabudli pozdraviť pekným kultúrnom programom ku Dňu československej armády. Pri týchto stretnutiach škôlkari nikdy neodišli naprázdno. Okrem sladkých dobrôt sa mohli tešiť z hračiek, knižiek, farbičiek a omaľovánok.

Nový patronátny závod - Okresný podnik miestneho hospodárstva nám v roku 1962 daroval police na ukladanie hračiek. Sladkosti a finančný poukaz v hodnote 500 korún sme v novembri 1963 obdržali od patronátneho závodu - Nitrianske pekárne. Darčeky pod stromček v decembri 1968 sme dostali od patronátneho závodu OPMP/stolárskej dielne a zároveň aj poukaz v hodnote 1200 korún od Mestského národného výboru v Komárne.

Nové hojdačky a železné skrine do tried sme sťahovali na oslavy Medzinárodného dňa detí z hurbanovskej Strojnej a traktorovej stanice. V školskom roku 1976/77 sme podpísali patronátnu zmluvu medzi našou škôlkou a závodom Povodie Dunaja PPST Komárno, v ktorej sa deti i učiteľky zaviazali, že pri príležitosti Medzinárodného dňa žien pozdravia tety pekným kultúrnym programom. Nový patronátny závod nám poskytol hojdačky a hračky a ujovia často opravili to, čo deti pokazili pri hre na dvore. Aj MsNV daroval deťom lavičkovú hojdačku a v školskom roku 1985/86 sme dostali nové uteráky a posteľnú bielizeň pre škôlkarov.

 

Zbery

 V školskom roku 1980/81 sa v škôlke uskutočnil zber starého papiera. Deťom pomáhali rodičia i súrodenci, a tak sa podarilo nazbierať 400 kg starého papiera. Súťaž bola vyhodnotená podľa tried, takže na každého sa ušlo. Veď' za získané peniaze boli nakúpené hračky a rôzne drobnosti.

 

Oslavy Medzinárodného dňa detí a ukončenia školského roka

 Na oslavách Medzinárodného dňa detí čakalo na škôlkarov vždy prekvapenie. Pani učiteľky pripravili pre deti hry, výlety, filmové predstavenia a súťaže. A kým tí najmenší súťažili, v školskej kuchyni sa vyvárali tie najfantastickejšie dobroty. Víťazi súťaží boli odmenení vecnými cenami.

Rozlúčka so škôlkarmi z M. triedy bola nemysliteľná bez veselice. Škôlkari, ktorí odchádzali do školy, dostali od pani učiteľky farbičky, ceruzky a vymaľovánky. Vždy odchádzali s pesničkou a s úsmevom. Mladší kamaráti sa s nimi lúčili a darovali im kvety.

 Na konci školského roka 1959/60 sa v škôlke konala veselica, na ktorej sa predviedla aj vojenská kapela. Vojaci z Okresnej vojenskej správy v Komárne pri svojich návštevách nikdy nezabudli na sladké darčeky často krát prekvapili deti novými hračkami a knižkami. Od školského roka 1960/61 sa v škôlke začali organizovať veľkolepé rozlúčky s kultúrnym programom a s programom, ktoré financovalo i pripravovalo Združenie rodičov a priateľov školy .

 Povodeň v roku 1965 narušila tieto oslavy. Škôlka musela byť zatvorená. Učiteľky J. Tóthová. A. Husáriková, J. Zmožláková, H. Černáková a E. Kuhelová odišli s deťmi do Bratislavy, kde boli dočasne umiestnené v Materskej škole na Budovateľskej ulici. Po dvoch týždňoch odišli do Harmónie. Domov sa vrátili 15.aususta 1965.

Stávalo sa občas, že rozlúčka sa konala bez rodičov, ako tomu bolo školskom roku 1981/82, kedy sa dokonca od 1. júna do 28. júna maľovalo v priestoroch škôlky.

 

Na predstaveniach bábkového divadla

 Deti patria medzi pozorných a vďačných divákov bábkového divadla. Radosť a pocit smútku vyjadrujú potleskom alebo nešťastným povzdychom. Pred ukončením školského roka 1975/71 sa konalo bábkové divadlo, ktoré predviedli divadelníci z Nitry. V Perníkovej chalúpke sa predstavil maškrtný Janko a jeho sestrička Anička. V októbri 1983 sa zasa predstavili divadelníci z Bratislavy a vyrozprávali príbeh o nezbednom Petrovi. Detí zo základných škôl na Komenského a Pohraničnej ulici v Komárne často prichádzali nielen medzi deti z našej škôlky s naštudovanými divadelnými predstaveniami. V Školskom roku 1987/88 sa spolu so škôlkarmi pri Závodoch 29. augusta zúčastnili na divadelných predstaveniach, z ktorých si dokonca jedno sami nacvičili. Bábkové predstavenie DOMČEK pre svojich mladších kamarátov pripravili staršie deti. Učiteľky im pomohli zhotoviť bábky a kulisy .

 

V zdravom tele zdravý duch

 Rodičov a učiteľky deti neraz presvedčia o šikovnosti drobných ručičiek a nožičiek, ktorými sa pustia do športového zápolenia. Stačí si obliecť tepláky a tenisky, mať perfektnú telocvičňu alebo velikánske ihrisko a už nič nebráni malým športovcom, aby predviedli svoje umenie. V školskom roku 1954/55 a 1964/65 sa 20 detí z našej škôlky zúčastnilo na okresnej spartakiáde. Na spartakiáde sa zúčastnili aj v rokoch 1974/75 a 1984/85. Dokonca vystúpenie na spartakiáde v školskom roku 1974/75 bolo také perfektné, že ho zopakovali aj na rozlúčkovej slávnosti.

V školskom roku 1985/86 sa deti zúčastnili na mnohých branno-športových súťažiach, ktoré pre nich pripravili učiteľky a okresná organizácia ZVÄZARMU. Túto organizáciu deti navštívili a veľmi sa im páčil trenažér, kde si vyskúšali jazdu v malých autíčkach. Na vydarených branno-športových pretekoch sa zúčastnili v školskom roku 1987/88, kedy si zmerali sily so škôlkarmi z iných materských škôlok v našom meste. V školskom roku 1986/87 pravidelne navštevovali dopravné ihrisko, aby sa naučili správať tak, ako si to vyžadujú predpisy cestnej premávky. Tí, ktorí boli šikovní, si dopravné značky aj nakreslili a tí ostatní sa tešili na jazdu na trojkolke.

 

Šikovní brigádnici

 Okolie škôlky, jeho dvor ako aj interiér si vyžadovali údržbu, či veľké alebo menšie upratovanie. Ochotní brigádnici sa našli v radoch rodičov i učiteliek, pomohli aj žiaci Základnej školy na Pohraničnej ulici. Brigády sa pravidelne opakovali dvakrát do roka/na jeseň a na jar. Okrem mamičiek sa činili aj oteckovia; ktorí často vykonávali i práce, ktoré by zvládol len skúsený, stolár, zámočník alebo maliar. Preto sa nebolo treba obávať kto opraví vešiaky, kto zhotoví nové stoličky, kto dá do poriadku pokazené hračky či skrinku na chodbe. Veľmi často sa kazili i hojdačky na dvore, ktoré sme museli vymeniť, keď ich ani oteckovia nevedeli opraviť. Stávalo sa, že pokazené hojdačky sme nevyhodili, pretože šikovní oteckovia z nich vyrobili nové hojdačky a preliezačky. Od školského roka 1960/61 sa brigády rodičov pravidelne opakovali. V spomínanom školskom roku oteckovia vyrobili hojdačky a vyčistili dvor od kríkov a starých stromov.

V školskom roku 1964/65 J. Uhrin vyhotovil pre deti 8 lavičiek, ktoré boli umiestnené na školskom dvore. Rozširovalo sa aj pieskovisko, do ktorého sa každý rok navŕšilo toľko piesku, že si deti mohli postaviť nielen dom, ale aj celú škôlku.

V školskom roku 1968/69 pán Breza opravil a zhotovil nové vešiaky pre deti a v školskom roku 1973/74 pán Gelle zhotovil stoly a stoličky. Mamičky a oteckovia pomáhali aj pri maľovaní plotu, úprave a strihaní kríčkov a stromov, vysádzali kvety a upratovali po maľovke. V školskom roku 1978/79 rodičia a učiteľky odpracovali 303 hodín a v školskom roku 1980/81 až 1100 hodín, čím ušetrili 10 tisíc korún. Medzi našich škôlkarov častokrát s hrabľami a motykami zavítali žiaci Základnej školy na Pohraničnej ulici, ktorí neodišli dovtedy, kým nepohrabali suché lístie a neokopali kvetinový záhon. Za perfektnú prácu sa škôlkari poďakovali. Rodičia, žiaci a učiteľky brigádovali zadarmo, aby ušetrili peniaze na nákup potrebných učebných pomôcok a hračiek.

 

Kam sme chodievali na výlety

 Deti sa tešili na každý výlet a vychádzku. Tie najvydarenejšie sa konali na kúpalisku v Patinciach, kde sa deti v spomienkach i v namaľovaných obrázkoch často vracali k zážitkom z vychádzok pri Dunaji a Váhu. Prvý výlet autobusom smeroval do Novej Stráže a od roku 1966 sa pravidelne opakovali výlety do Patiniec. V roku 1968 sa uskutočnila prvá trojtýždňová rekreácia v Brezovej pod Bradlom.

Na sklonku 70.rokov sa v materských školách začali organizovať jarné a zimné branno-športové dni, ktoré okrem zábavy poslúžili aj na preverenie vedomostí v orientácii a ochrane prírody. V jesenných a zimných mesiacoch sa deti učili plávať a do krytej plavárne v Komárne začali chodiť v školskom roku 1987/88.

 

Slávnosti a oslavy v našej škôlke

 Jedličkové slávnosti a vítanie Deda Mráza sa tradične oslavovali v decembri pred zimnými prázdninami. Deti sa tešili na darčeky, snažili sa uspieť a ukázať v kultúrnom programe svojim rodičom všetko, čo sa od septembra stihli naučiť a nacvičiť. Učiteľky obliekli jedličku sladkými cukrovinkami a medovníkmi. Deti pod ňou našli balíčky a voňavé dobroty.

V našej škôlke sa prvá jedličková slávnosť konala v decembri 1953. O tri roky neskôr deti našli pod vianočným stromčekom jabĺčka a hračky, ktoré im darovali príslušníci Okresnej vojenskej správy, pretože táto organizácia od júna 1956 prevzala patronát nad našou materskou školou. Deti pre svojich rodičov a vojakov pripravili kultúrny program, ale najviac ich prekvapili tým, ako na jedličkovom plese tancovali a obsluhovali sa dobrotami, ktoré na nich čakali na prestretých stoloch. V decembri 1958 bolo v škôlke akosi smutno, pretože v tom čase šarapatila u nás zákerná choroba/ovčie kiahne, a tak pani učiteľka a rodičia pripravili pre deti večierok pri svetielkujúcej jedličke. O rok neskôr sa oslavy zopakovali v podobnej atmosfére. Síce medzi deti zavítal Dedo Mráz, ale veselica sa nekonala.

Jedličková slávnosť v roku 1963 bola už opäť sladučká a roztancovaná, pretože deti pod vianočným stromčekom nenašli iba darčeky od svojich rodičov, ale aj voňavé dobroty od patronátneho závodu, ktorým boli od novembra 1963 Nitrianske pekárne.

V roku 1964 sa zimné oslavy konali v kultúrnom dome, ale programu a osláv sa zúčastnilo málo detí. Neplechu medzi deťmi opäť urobila infekčná choroba. O rok neskôr na jedličkovú slávnosť zavítal Dedo Mráz. Deti ho vítali básničkami a pesničkami, za čo všetky dostali darčeky. V spomínanom roku sa rodičia nezúčastnili na slávnosti a kvôli karanténe sa nekonala ani veselica.

Jedličková slávnosť v roku 1963 bola čímsi výnimočná. Deti pre svojich rodičov pripravili jedno velikánske prekvapenie/ozajstné divadlo o krásnej Šípkovej Ruženke a statočnom princovi. Divadelné kostýmy (princezničkovské šaty) pre deti ušili šikovné ruky mamičiek a divadielko so škôlkarmi nacvičila pani učiteľka Kalaziová.

Perfektné slávnosti zimy sa konali aj v roku 1971, nechýbala veselica a tancovačka. S pekným kultúrnym programom sa na slávnosti predstavili deti aj v roku 1975, kedy od obecenstva v kultúrnom dome zožali potlesk a Dedo Mráz ich obdaroval balíčkami.

Bez rodičov sa konali zimné oslavy aj v roku 1977 a 78. Pomaly sa už stávalo zvykom, že Dedo Mráz zavítal do každej triedy s batohom plným balíčkov a rozdával darčeky deťom, pričom oni mu zarecitovali básničku, zatancovali tanček a zaspievali pesničku.

 Dedo Mráz to medzi našimi škôlkarmi nemal ľahké. Už od roku 1969 ním bol ujo Veleba. Lenže čo čert nechcel, v decembri 1983 ujo Veleba ťažko ochorel a len v poslednej chvíli sa podarilo nájsť za neho náhradu. O rok neskôr bol ujo Veleba v poriadku - pardón, vlastne Dedo Mráz bol zdravý a škôlkari z III. triedy mu zatancovali perfektný tanček.

Oslavy zimy pri jedličke, ktoré deťom približovali atmosféru Vianoc a darčekov, sa v druhej polovici 80.rokov konali bez rodičov. Deti sa tešili na Vianoce, biely sneh, oslavy i zimné prázdniny. Preto bol Dedo Mráz s bielou bradou a plným batohom dobrôt a darčekov vždy vítaným hosťom.

 

Oslavy Medzinárodného dňa žien

 Oslavy Medzinárodného dňa žien sa v našej škôlke konali prvýkrát  8. marca 1954. Deti svoje mamičky pozdravili kultúrnym programom a darovali im kvety. O dva roky neskôr sa oslavy MDŽ spojili aj s milou jarnou veselicou, ale honosnejšie oslavy s pekným kultúrnym programom sa konali v roku 1957 v kultúrnom dome aj za prítomnosti niektorých oteckov.

 V roku 1959 sa oslavy MDŽ nekonali kvôli infekčnej chorobe a podobná situácia sa opakovala i,j v roku 1963, takže oslavy museli odvolať. Lenže už o rok neskôr deti svojim mamičkám okrem kultúrneho programu dali k sviatku aj vlastnoručne zhotovené srdiečka, za čo dostali sladkú odmenu.

V roku 1966 si mamičky prezreli nielen pekný program, ale aj výstavu obrázkov a ručných prác, ktorú inštalovali na chodbe našej škôlky. Po kultúrnom programe sa deti so snežienkami v rukách rozbehli k svojim mamičkám.

Vlastnoručne zhotovenými darčekmi deti pozdravili mamičky aj v roku 1972. kedy k prekvapeniu pridali aj pekný kultúrny program. Aj o dva roky neskôr deti vítali mamičky snežienkami, pesničkami a básničkami. Pekne vymaľované srdiečka darovali deti mamičkám v roku 1976. V spomínanom období sa už pravidelne konali oslavy Medzinárodného dňa žien, a tak sa škôlka zaplnila džavotom detí. Výnimkou boli oslavy MDŽ v roku 1979, ktoré sa konali v kultúrnom dome. Ešte veľkolepejšie oslavy sa konali o rok neskôr a o radosti mamičiek a učiteliek sa zmienil aj krátky článok v okresných novinách Dunaj.

Už v roku 1981 škôlkari z III. triedy pozdravili kultúrnym programom tety z Okresného národného výboru a v patronátnom závode Povodie Dunaja. Deti každoročne pripravovali kultúrny program pre tieto tety. Tančekom, básničkami a pesničkami vedeli vyčarovať úsmev na tvárach mamičiek i učiteliek, preto sa oslavy Medzinárodného dňa žien stali jedným z najmilších sviatkov v našej škôlke.

 

Výtvarné práce našich detí

 Výkresy našich detí sa pravidelne zúčastňovali výtvarnej súťaže „Literárny a výtvarný Trenčín a na tematických výtvarných súťažiach. V školskom roku 1978/79 boli na okresnej súťaži ocenené výkresy škôlkarky Gauliederovej a postúpili do celoslovenského kola. O rok neskôr Battová a Galicová z našej škôlky vyhrali okresné kolo tejto súťaže. V tematickej výtvarnej súťaži získala Jarošová 1. miesto a zúčastnila sa výstavy v Dome odborov.

V školskom roku 1980/81 sa výkresy našich detí zúčastnili dvoch tematických výtvarných súťaží, ktoré boli opäť spojené s výstavou. Výtvarné práce D. Kočiho a J.Antala boli na týchto súťažiach ocenené. V spomínanom školskom roku sa deti pri príležitosti osláv Medzinárodného dňa detí zúčastnili aj súťaže v maľovaní na asfalt, kde E. Jarošová obsadila 1. miesto vo svojej kategórii.

V školskom roku 1985/86 sa výkresy D. Szakacsovej a E.Germanovej zúčastnili na výstavách v Podunajskom múzeu a v hurbanovskej hvezdárni.

V škôlke sa veľakrát konali výstavy výtvarných prác našich detí, ktoré si/mohli prezrieť i rodičia a návštevníci. Maľovanie je vďačným prostriedkom rozvíjania tvorivosti a fantázie deti.

Zoznam zamestnancov Materskej školy na Kapitánovej ulici 29 po roku 1945  

riaditeľky

OLEJČEKOVÁ Jozefína

VOJTEKOVÁ Irena

SZABÓOVÁ Marianna

LIBAIOVÁ Zlatica

 

pedagogické pracovníčky

ADAMEKOVÁ Marta

BEČAVEROVÁ Sabina

BULAJČÍKOVÁ Irma

BOHUŠOVÁ Magdaléna

ČERŇANSKÁ Valéria

ČERVENÁKOVÁ Eva

CSENDEŠOVÁ Dana

DÁVIDOVÁ Margita

DURENKOVÁ Silvia

DURIŠOVÁ Vlasta

GALLAIOVÁ Iveta

GOCNÍKOVÁ Eva

HAJMÁSSYOVÁ Irena

HENGERICSOVÁ Gabriela

HUSÁRIKOVÁ Alžbeta

JOBBÁGYOVÁ Jana  

KÁLAZIOVÁ Adriana

KÁLAZIOVÁ Katarína

KALOCSAIOVÁ Iveta

KAUNOVÁ Gizella

KRÁLOVÁ Mária

KOZMOVÁ Margita

KURUCZOVÁ Magda

LAURINCOVÁ Judita

LOVASZOVÁ Júlia

MARKOVICOVÁ Blanka

MÁDELOVÁ Eva

MANČÍKOVÁ Tatiana

MIKEŠOVÁ Mária

MÓROCZOVÁ Helena

NAGYOVÁ Anita

NOVOTNÁ Mária

PÓKOVA Valéria

SOBOTOVÁ Paula

SZTANKAYOVÁ Emília

ŠTEFANIKOVÁ Eva

TAUSKOVÁ Viera

TÓTHOVÁ Júlia

VALOVIČOVÁ Jarmila

VANSOVÁ Magda

VAVRINCOVÁ Emília

ZALAJOVÁ Jarmila

technicko-hospodárskepracovníčky:

ÁGGOVÁ Valéria

BITTEROVÁ Zuzana

CACHOVANOVÁ Zuzana

FEKETEOVA Katarína

FILKÓOVÁ Judita  

GULYÁSOVA Alžbeta

HORVÁTHVÁ Jolana

KALMANOVA Mária

KISSOVÁ Viola

KOLÁROVSKA Mária

KVASŇOVSKÁ Eva

MANETOVÁ Helena

MICHALKOVÁ Mária

PADLOVICSOVÁ Agnesa

RÁŠKYOVÁ Lýdia

SÁRGOVÁ Mária

SMIDÁKOVÁ Margita

STANKOVÁ Alena

STOLÁRIKOVÁ Alena

STRÝČKOVÁ Mária

SZABÓOVÁ Ida

SZABÓOVÁ Libuša

SZAKÁLYOVÁ Alžbeta

SZÉPOVA Hermína

ŠAJGÁLOVÁ Erika

TÁNCZOSOVÁ Alžbeta

VRABILOVÁ Margita

VÖROSÖVÁ Agnesa

 

Hlavná stránka